Nastaviť si vo fotoaparáte perfektný filmový Picture Profile je len polovica úspechu. Druhá, často dôležitejšia časť, sa odohráva priamo na scéne, keď stlačíte spúšť. Moderné digitálne fotoaparáty sú od výroby naprogramované tak, aby robili technicky dokonalé, svetlé a vyvážené fotky. Automatika sa za každú cenu snaží vytiahnuť detaily z tieňov a stmaviť prepaly. Ak však fotíte tmavé interiéry zámkov alebo surovú starú ulicu a túžite po sýtom, kontrastnom vzhľade v štýle Kodak Ektar, automatická expozícia vám váš zámer úplne zničí. Premení hlbokú atmosférickú tmu na sivú, zašumenú plochu.
Ak chcete, aby farby historického dreva, starých múrov a tieňov skutočne vynikli a mali neuveriteľnú hĺbku, musíte sa naučiť pracovať s kontrolovaným podexponovaním. V digitálnej fotografii platí pravidlo, že saturácia a sýtosť farieb žijú v poltieňoch a tmavších tónoch. Keď scénu zámerne stmavíte, farby sa "zahustia", získajú neuveriteľnú šťavu a digitálny šum sa schová do nepriehľadnej čiernej. Poďme sa pozrieť, ako presne s expozíciou pracovať, aby ste z vášho Sony fotoaparátu dostali maximum atmosféry.
Zabudnite na nulu: Ako pracovať s korekciou expozície v praxi
Keď sa pozriete do hľadáčika alebo na displej svojho Sony A7S, uvidíte tam malú stupnicu expozimetra, ktorá ukazuje hodnoty od -3 po +3. Automatika fotoaparátu sa vždy snaží držať ukazovateľ presne na nule (0). Pri fotení na filmové profily v tmavejších priestoroch je však nula vaším nepriateľom. Na tele fotoaparátu nájdite kolečko označené ako "Korekcia expozície" (Exposure Compensation) a otočte ho do mínusových hodnôt. Pre začiatok nastavte hodnotu na -0.7 EV alebo až -1.3 EV.
Týmto jednoduchým krokom prikážete fotoaparátu, aby celú scénu stmavil. V praxi to znamená, že namiesto zbytočne dlhého času uzávierky (pri ktorom hrozia neostré fotky z ruky) alebo príliš vysokého ISO, fotoaparát zvolí bezpečnejšie a kratšie hodnoty. To, čo bolo na scéne prirodzene tmavé, zostane tmavé aj na fotke. Namiesto toho, aby sa fotoaparát snažil v tmavom kúte hradnej komnaty umelo vyvolať svetlo, nechá ho ponorený do hlbokého tieňa. Farby v okolitém poltieni vďaka tomu okamžite vystúpia dopredu a získajú ten žiadaný, sýty charakter analógového filmu.
Sledujte histogram a chráňte svetlá,tiene sa o seba postarajú
Pri fotení s negatívnym Picture Profilom sa musíte naučiť čítať histogram – malý graf, ktorý vám v rohu displeja ukazuje rozloženie jasov. Analógový film fungoval tak, že ste museli exponovať natiene, aby v nich zostali detaily, pretože svetlá boli chránené chemickou vrstvou. Pri digitálnom snímači (najmä na Sony A7S) je to presne naopak. Digitál má obrovskú silu v tieňoch, ale akonáhle „prepálite“ svetlo (napríklad slnko svietiace cez hradné okno), informácia je navždy stratená a zostane tam len škaredá biela diera.
Vaším hlavným cieľom pri podexponovaní je ochrana svetlých miest (tzv. "Expose for the highlights"). Keď otočíte korekciu expozície do mínusu, sledujte na histograme jeho pravú stranu. Graf by sa nemal dotýkať úplného pravého okraja – to znamená, že biela farba na stenách či okolo okien má stále svoju textúru a farbu. Ľavá strana grafu (tiene) sa naopak môže pokojne dotýkať alebo dokonca mierne „liať“ cez ľavý okraj. Nebojte sa toho, že na displeji uvidíte miesta, ktoré sú úplne čierne. Stará ulica alebo hradná chodba potrebujú tajomstvo a hlboké tiene, aby vynikla plasticita materiálov. Práve na rozhraní medzi touto hlbokou čiernou a dopadajúcim svetlom vzniká ten najkrajší mikro-kontrast a sýtosť, kvôli ktorej tak milujeme klasický Zeiss look a film Kodak Ektar.
