Členovia kapely IXXI fotení na Sony A7S, nenechali nikoho na pochybách o svojej povesti divokej koncertnej formácie, ktorá na pódiu odovzdáva úplné maximum. Spevákove hysterické gestá, divoké pohľady do objektívu a neustále pohadzovanie mikrofónu vytvárali nepredvídateľné trajektórie pohybu, ktoré som musel neustále sledovať. Aby som v hľadáčiku udržal ostrú tvár pokrytú rituálnym make-upom, musel som sa naučiť čítať ich reč tela sekundu dopredu. Black metalový koncert nie je popové vystúpenie s predpovedateľnou choreografiou, je to chaotický rituál plný náhlych zmien smeru a intenzity.
Bez stabilizácie obrazu som sa musel spoľahnúť na bleskovú prácu s manuálnym výberom ostriacich bodov a techniku sledovania objektu. Svetelné podmienky v Banskej Bystrici boli typické pre klubové koncerty tohto žánru – dominovala hlboká červená a modrá farba, občas preťatá ostrým bielym protisvetlom. Červené svetlo je pre digitálne snímače najväčším nepriateľom, pretože často prepaľuje červený kanál a úplne ničí jemnú kresbu pleti. Sony A7s sa s týmto problémom popasoval so cťou, hoci som musel zámerne podexponovávať o jednu až dve clony.
Výber optiky a zvládnutie extrémne nízkej hĺbky ostrosti
Tento podexponovaný prístup mi neskôr v postprocese umožnil vytiahnuť tiene bez toho, aby som do obrazu zaniesol nežiaducu farebnú mozaiku. Práve flexibilita RAW súborov z tohto fotoaparátu robí aj po rokoch neoceniteľný nástroj pre extrémne koncertné reportáže. Keďže som nemal k dispozícii stabilizáciu snímača, voľba objektívov bola kritická a musel som siahnuť po sklách s vysokou svetelnosťou. Použil som prevažne pevné ohniská s clonou f/1.8 a f/1.4, ktoré prepúšťajú maximum svetla, no prinášajú so sebou extrémne tenkú hĺbku ostrosti.
Pri fotení na clonu f/1.8 v neustálom pohybe stačí posun o niekoľko centimetrov a namiesto očí speváka máte ostré iba končeky jeho vlasov. Tento riskantný prístup si vyžadoval sériové snímanie a neustálu kontrolu nafotených záberov na displeji počas krátkych prestávok medzi skladbami. Každý vydarený a dokonale ostrý záber uprostred tej divočiny bol vykúpený desiatkami neostrých pokusov, čo je však prirodzená daň za prácu. Širokouhlé zábery zblízka mali neuveriteľnú silu, najmä keď sa gitarista naklonil priamo nad objektív a z jeho tváre stekal pot zmiešaný s farbou.
V takýchto momentoch som oceňoval kompaktné rozmery Sony A7s, vďaka ktorým som bol pre kapelu menej rušivým elementom na pódiu. Ľahké telo fotoaparátu mi umožňovalo držať ho v jednej ruke vysoko nad hlavou divákov, kým druhou rukou som sa chránil. Hoci absencia stabilizácie pri takomto štýle fotenia z ruky nad hlavou hraničí so šialenstvom, vysoká rýchlosť uzávierky ma opäť spoľahlivo zachránila. Výsledné fotografie majú vďaka tomu autentickú, špinavú a bezprostrednú atmosféru, ktorú by sterilne ostrá a dokonale stabilizovaná technika nedokázala verne sprostredkovať.
Surová estetika čiernobieleho zrna a práca s kontrastom v postprocese
Surovosť hudby IXXI si priam vyžadovala prevod výsledných fotografií do monochromatického spektra, čo mi rozviazalo ruky pri spracovaní šumu. Pri prevode do čiernobielej sa digitálny šum z vysokého ISO transformuje na esteticky príťažlivé zrno, ktoré evokuje atmosféru starých analógových fanzinov. Výrazný kontrast, hlboká čierna a prepálené biele miesta dodali fotografiám potrebnú dramatickosť a agresiu, ktorá k tejto hudbe neodmysliteľne patrí. Nemusel som sa snažiť o technicky dokonalú čistotu obrazu, namiesto toho som sa zameral na zachytenie emócií i chladnej severskej atmosféry.
Odstránenie farieb tiež pomohlo zjednotiť nesúrodé svetelné zdroje banskobystrického klubu a upriamiť pozornosť diváka na výrazy tvárí a tiel. Práca s fotoaparátom bez stabilizácie ma naučila lepšie vnímať fyziku pohybu a svetla namiesto spoliehania sa na automatické funkcie prístrojov. Každé stlačenie spúšte bolo premysleným rozhodnutím, ktoré muselo rešpektovať fyzikálne limity snímača a objektívu. Tento minimalistický prístup k technike ma prinútil byť viac fotografom a menej iba operátorom zložitého digitálneho systému.
Každý koncertný fotograf by si mal vyskúšať fotenie v takto obmedzujúcich podmienkach, pretože to dramaticky zlepšuje jeho reakčný čas. Sony A7s na tomto koncerte dokázala, že jej legendárny status v oblasti nočnej fotografie je plne zaslúžený, aj keď vyžaduje pevnú ruku. Výsledná séria záberov kapely IXXI je dôkazom, že limity techniky nemusia byť prekážkou, ale naopak, môžu sa stať hlavným tvorivým nástrojom. V konečnom dôsledku to totiž nie je len stabilizovaný snímač, čo robí dobrú fotku, ale najmä schopnosť fotografa prežiť moment s kapelou.
