Jesenný expres pod tatranskými štítmi: Fotografická výprava s Ricoh GR IIIx na Štbskom Plese. Konečne nastalo obdobie, kedy sa ranná hmla prelína so zlatistým svetlom babieho leta a tatranská príroda sa odieva do teplých odtieňov hnedej, žltej a tmavej zelene. Železničná stanica Štrbské Pleso v tomto medzičase medzi letnou turistickou sezónou a príchodom prvých snehových vločiek ponúka unikátnu atmosféru. Na koľajách sa tu stretáva kus poctivej histórie s modernou prevádzkou ozubnicovej železnice. Vrecko plné jesenných farieb a minimalistický fotoaparát Ricoh GR IIIx tvoria dokonalú dvojicu pre zachytenie tejto prchavej estetiky.
Deň predtým upršaný Starý Smokovec, tak sa nám vyjasnilo ako odmena od počasia. Ricoh zvládne, ale každé počasie. Na tieto zábery som pridal kráľovský Kodak Ektar 100 filmový preset a ten urobil z vyblednutých poludňajšich fotiek zázrak.
Zabudnite na ťažké batohy plné výmenných objektívov a statívy, ktoré vás spomaľujú pri hľadaní správneho momentu. APS-C snímač v tomto malom tele disponuje ohniskovou vzdialenosťou 40 milimetrov po prepočte na kinofilm, čo predstavuje takmer ideálny pohľad ľudského oka. Oproti klasickej 28-milimetrovej verzii netrpí tento variant výrazným skreslením perspektívy a línie historických vozňov ostanú prirodzene rovné. Práve prichádzajúci vlak do stanice vyžaduje rýchlu reakciu, ktorú optika s pevnou ohniskom a okamžitým zapnutím zvláda s absolútnou ľahkosťou.
História a genius loci stanice Štrbské Pleso
Výstavba trate spájajúcej Štrbu so Štrbským Plesom sa začala koncom 19. storočia, presnejšie v roku 1895, kedy rastúci turistický ruch si vyžadoval efektívnejšiu prepravu. Predtým museli návštevníci prekonať náročné stúpanie na vozoch ťahaných koňmi alebo pešo po zle udržiavaných cestách. Zavedenie ozubnicového systému podľa vzoru švajčiarskych hôr vyriešilo problém s prudkým sklonom trate. Tento technický div inžinierstva navždy zmenil charakter tatranských osád a sprístupnil ich širokej verejnosti bez ohľadu na fyzickú zdatnosť.
Počas druhej svetovej vojny a v povojnovom období prešla trať rôznymi modernizáciami, no najväčší zlom prišiel pred majstrovstvami sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Vtedy sa kompletne prebudovala nielen samotná stanica Štrbské Pleso, ale aj koľajové teleso a vozový park. Staré parné lokomotívy a pôvodné elektrické vozne museli ustúpiť modernejšej technike, ktorá dokázala absorbovať masívny nápor športových fanúšikov. Napriek tomu si stanica zachovala svoj horský charakter, kde sa drevená architektúra spája s drsným betónom a oceľou.
Historický kontext tohto miesta dýcha z každého starého podvalu a oceľovej výhybky, ktoré pamätajú zašlé časy monarchie aj socialistickej rekreácie. Keď dnes na stanici zastaví nová švajčiarska súprava z dielne Stadler, ide o symbolické prepojenie tradície a nového tisícročia. Vlaky sem prichádzajú s pravidelnou presnosťou švajčiarskych hodiniek, čo fotografovi poskytuje presný harmonogram pre plánovanie kompozície. Slnečné lúče babieho leta prenikajú pomedzi ihličnany a vytvárajú na vagónoch fascinujúcu hru tieňov a svetla.
Praktické skúsenosti s Ricoh GR IIIx na horských koľajách
Kompaktné rozmery tohto prístroja prinášajú obrovskú výhodu pri práci v stiesnených podmienkach nástupišteska, kde vás nikto nevníma ako profesionálneho votrelca. Ľudia na staniciach často znervóznejú, keď na nich namierite veľkú zrkadlovku s teleobjektívom, ale malý čierny kvádrik v ruke vyzerá skôr ako starý rodinný kompakt. Vďaka tomu pôsobíte nenápadne a môžete zachytiť autentické momenty personálu pripravujúceho vlak na spiatočnú cestu. Ovládanie jednou rukou umožňuje bleskovo zmeniť clonu alebo korekciu expozície bez nutnosti dávať oko od hľadáčika, ktorý tu síce chýba, ale LCD displej je dostatočne jasný aj za priameho slnka.
Jesenné slnko za jasného dňa vytvára obrovský kontrast medzi tmavými tieňmi pod strechou stanice a presvetlenou krajinom v pozadí. Snímač si dokáže poradiť s týmito dynamickými rozdielmi prekvapivo dobre, najmä ak fotografujete do surového formátu DNG. Ostrenie s detekciou tvárí a očí funguje spoľahlivo, no pri dynamických záberoch pohybujúceho sa vlaku je lepšie využiť predostrenie známe ako snap-focus. Táto funkcija umožňuje nastaviť pevnú vzdialenosť, napríklad na dva metre, a po úplnom stlačení spúšte fotoaparát okamžite exponuje bez čakania na zaostrenie.
Farby pri nastavení profilu Positive Film dodávajú fotografiám špecifický retro nádych, ktorý sa k atmosfére starých tatranských tratí výborne hodí. Jemne utlmené zelené tóny v kombinácii s výraznejšou žltou a teplou pleťovou farbou evokujú staré kinofilmové časopisy z osemdesiatych rokov. Pri snímaní detaily kovových častí ozubnice zapustenej medzi koľajnicami oceníte ostrosť objektívu hoci aj pri plne otvorenej clone. Každý škrabanec na starom odstavenom vozni a každá ihlica smreka zachytená v ostrom protisvetle vystúpia do popredia s vynikajúcou textúrou.
Fotografovanie vlaku v horskom prostredí bez snehu prináša špecifické nároky na hľadanie správneho pozadia, ktoré nesmie pôsobiť rušivo. Okolitá vegetácia zbavená väčšiny listov odhaľuje štruktúru lesa, čo vytvára zaujímavé grafické vzory prekrývajúce sa s geometriou trolejového vedenia. Použitie ohniska 40 mm núti fotografa pristupovať bližšie k objektom a premýšľať nad tým, čo do záberu nepatrí. Namiesto širokých panorám, ktoré často stratia hlavný motív, sa oplatí sústrediť na detaily reflektorov, nápisy na trati a odlesky slnka na oknách.
Keď sa súprava rozbieha zostationice so zvučným klaksónom, každá sekunda rozhoduje o úspechu alebo zlyhaní celého procesu snímania. Rýchlosť uzávierky musí byť dostatočne vysoká na zmrazenie pohybu, avšak mierne rozmazanie pozadia vďaka švenkovaniu dodá výslednej snímke dynamiku. Slnečné lúče počas babieho leta vrhajú dlhé tiene už popoludní, čo pomáha vymodelovať trojrozmerný priestor okolo koľají. Kontrast medzi chladným kovom vlaku a teplými tónmi uschnutej trávy na úbočí vytvára vizuálnu harmóniu, ktorú si hneď zamilujete.
Dôležitým aspektom je aj čistota samotného objektívu, pretože pri práci v exteriéri hrozí usadzovanie prachu z prúdiaceho vzduchu okolo prichádzajúceho vlaku. Telo prístroja neponúka kompletnú odolnosť voči poveternostným vplyvom, preto treba dbať na opatrnosť pri manipulácii v prašnom prostredí štrkového lôžka. Výsledné snímky prenesené do počítača cez bezdrôtové rozhranie odhalia vernosť, s akou dokáže toto miniatúrne zariadenie interpretovať realitu. Každý lúč slnka prechádzajúci cez dym z komína historickej budovy stanice pôsobí na fotografiách mimoriadne presvedčivo a nostalgicky.
Finálne zhodnotenie techniky a atmosféry
Spojenie moderného vreckového prístroja s históriou tatranskej železnice prináša nečakané tvorivé slobody, ktoré veľké profesionálne zostavy často obmedzujú svojou váhou. Človek sa pri prechádzke okolo koľají necíti ako ťažko vyzbrojený lovec záberov, ale splynie s okoloidúcimi turistami a cestujúcimi. Práve táto nenápadnosť umožňuje zachytiť úprimnú atmosféru stanice, kde sa zastavil čas uprostred nádhernej jesennej prírody. Železničná stanica Štrbské Pleso zostáva aj bez snehovej pokrývky magickým bodom na mape Slovenska, ktorý stojí za návštevu s akýmkoľvek fotoaparátom.
Hoci optika s pevnou ohniskom vyžaduje viac chôdze a kreatívneho premýšľania namiesto otáčania zoomom, výsledky stoja za túto námahu. Zostava ponúka kompromis medzi maximálnou obrazovou kvalitou a absolútnou mobilitou, čo ocení každý milovník pouličnej a cestopisnej fotografie. Jesenné slnko, ktoré pomaly klesá za tatranské štíty, zanecháva na koľajách posledné teplé záblesky pred príchodom chladného večera. S plnou pamätnou kartou plnou príbehov z tejto legendárnej stanice sa cesta späť stáva len príjemným rozjímaním nad ďalšími fotografickými výzvami.
