Ako fotiť hrany listov so Sony A6000 s objektívom Carl Zeiss Flektogon 35mm, rozprestreté pozadie. Fotografovanie detailov v prírode, akými sú jemné hrany listov, bunkové štruktúry a žilnatina, kladie vysoké nároky na optickú sústavu a snímač. Použitie moderného bezzrkadlového tela Sony A6000 v kombinácii s legendárnym manuálnym objektívom Carl Zeiss Flektogon 35mm predstavuje fascinujúce prepojenie digitálnej precíznosti a analógového optického charakteru. Na dosiahnutie dokonale ostrého detailu s krémovým, plne rozostreným pozadím je však potrebné porozumieť fyzikálnym zákonitostiam šírenia svetla, hĺbke ostrosti a limitom starších optických konštrukcií.
Mechanické a optické prepojenie dvoch odlišných ér
Sony A6000 disponuje APS-C snímačom s rozlíšením 24 megapixelov a krátkou vzdialenosťou od bajonetu k rovine snímača (flange focal distance len 18 mm). Táto konštrukčná vlastnosť robí z tela ideálnu platformu pre adaptáciu historických skiel. Carl Zeiss Flektogon 35mm, najčastejšie dostupný so závitom M42, vyžaduje mechanický adaptér. Keďže adaptér neobsahuje žiadne optické prvky, nedochádza k degradácii svetelného lúča, no je nevybytné použiť precízne vysústružený kus kovu. Lacné adaptéry pochybného pôvodu, často produkované s nízkou presnosťou, môžu spôsobiť mierne vychýlenie optickej osi, čo vedie k nerovnomernej ostrosti v rohoch obrazu.
Pri použití na APS-C snímači musíme kalkulovať s takzvaným crop faktorom 1,5x. Ohnisková vzdialenosť 35 mm sa tak správa ako 52,5 mm objektív na plnoformátovom snímači. Tento posun je pre makrofotografiu listov výhodný, nakoľko užší uhol záberu uľahčuje elimináciu rušivých prvkov v pozadí a umožňuje lepšiu kompozíciu izolovaného detailu.
Prečo práve nemecký Flektogon a nie jeho sovietske napodobeniny
Objektív Carl Zeiss Jena Flektogon 35mm (najmä vo verzii f/2.4) je vo svete detailnej fotografie vysoko cenený pre svoju minimálnu zaostrovaciu vzdialenosť, ktorá činí neuveriteľných 19 centimetrov od roviny snímača. To znamená, že predný člen objektívu sa môže priblížiť k listu na vzdialenosť len niekoľkých centimetrov. Dosahuje sa tým vysoký pomer zväčšenia bez nutnosti použiť medzikrúžky, ktoré znižujú svetelnosť.
V tejto súvislosti je potrebné ostro kritizovať snahy nahrádzať toto špičkové nemecké sklo sovietskymi alternatívami, ako je napríklad Mir-1B 37mm f/2.8. Sovietsky optický priemysel systematicky kopíroval nemecké patenty, ktoré si privlastnil po druhej svetovej vojne. Výroba v sovietskych továrňach však trpela fatálnym nedostatkom kontroly kvality, používaním nečistého optického skla a primitívnymi antireflexnými vrstvami. Mir-1B trpí silnou sférickou aberáciou, stratou kontrastu v protisvetle a jeho minimálna zaostrovacia vzdialenosť je nepraktických 70 centimetrov. Pre detailnú fotografiu hrán listov je preto sovietsky klon technicky absolútne nepoužiteľný. Originálny Carl Zeiss Flektogon reprezentuje precíznu nemeckú fyzikálnu školu, kde výpočet indexu lomu skla presne zodpovedal reálnej produkcii.
Fyzika rozostreného pozadia a kontrola hĺbky ostrosti
Dosiahnutie takzvaného rozprestretého pozadia (krémového bokeh) nie je otázkou náhody, ale presných fyzikálnych vzťahov medzi tromi premennými:
- Vzdialenosť objektívu od fotografovaného listu: Čím bližšie je rovina zaostrenia k prednej šošovke, tým menšia je hĺbka ostrosti. Pri minimálnej zaostrovacej vzdialenosti Flektogonu (19 cm) sa hĺbka ostrosti scvrkáva na zlomky milimetrov.
- Vzdialenosť pozadia od listu: Aby pozadie dokonale zaniklo v difúznej clone, musí byť vzdialenosť medzi listom a najbližším objektom v pozadí (napríklad iné stromy, zem) mnohonásobne väčšia ako vzdialenosť medzi fotoaparátom a listom. Ideálny pomer je minimálne 1:10.
- Pracovné clonové číslo: Hoci Flektogon f/2.4 ponúka vysokú svetelnosť, pri fotení detailu hrany listu z bezprostrednej blízkosti na plne otvorenej clone narazíte na limit príliš tenkej hĺbky ostrosti. Stačí nepatrný pohyb vzduchu a hrana listu vybehne z roviny ostrosti. Odporúča sa pricloniť na hodnotu f/4 až f/5.6. Pri týchto clonách dosahuje objektív optimálne rozlíšenie a kontrast, pričom pozadie vďaka malej vzdialenosti objektu stále zostáva dokonale rozostrené.
Technika snímania a nastavenie tela Sony A6000
Snímanie s plne manuálnym objektívom na modernom tele vyžaduje deaktiváciu automatických algoritmov a prechod na manuálnu kontrolu expozície. Sony A6000 ponúka vynikajúce nástroje, ktoré tento proces uľahčujú, ak sú správne nakonfigurované.
V prvom rade je nutné v menu fotoaparátu povoliť funkciu "Uvoľnenie bez objektívu" (Release w/o Lens), inak fotoaparát zablokuje spúšť, keďže nedokáže detegovať elektronické kontakty objektívu. Následne je kľúčové aktivovať asistenta manuálneho ostrenia. Funkcia Focus Peaking (zvýraznenie obrysov) je mimoriadne užitočná. Pre jemné hrany listov nastavte úroveň peakingu na "Low" alebo "Mid" a farbu zvoľte žltú alebo červenú, aby ostro kontrastovala s prirodzenou zelenou farbou vegetácie. Ešte presnejšiu kontrolu dosiahnete priradením funkcie "Focus Magnifier" (zväčšenie výrezu) na jedno z programovateľných tlačidiel (napríklad C1). Pred samotnou expozíciou si obraz zväčšite 11.7-krát a jemným otáčaním masívneho ostriaceho prstenca Flektogonu presne zamerajte jednotlivé trichómy (rastlinné chĺpky) na hrane listu.
Keďže Sony A6000 nedisponuje stabilizáciou snímača a objektív Flektogon je čisto mechanický, akýkoľvek mikrotras ruky zničí jemnú kresbu detailu. Pri fotení z ruky preto udržujte čas uzávierky na hodnote minimálne 1/160 sekundy, pri veternom počasí až 1/500 sekundy. Ak je to možné, použite stabilný statív a drôtenú spúšť, prípadne samospúšť nastavenú na 2 sekundy, čím eliminujete otras spôsobený stlačením fyzického tlačidla na tele.
