Sony FE 24-70mm f/4 ZA OSS bol predstavený ako prémiový základný zoom pre vtedy začínajúci plnoformátový bezzrkadlový systém. Modré logo Zeiss na boku tubusu malo byť zárukou nekompromisnej optickej kvality a špičkového mechanického spracovania. Mnohí fotografi však po prvých testoch zažili studenú sprchu, keďže realita výrazne zaostala za marketingovými prísľubmi. Tento objektív sa rýchlo stal jedným z najkontroverznejších skiel v celom bajonete Sony E.
Hlavným problémom tohto modelu je nevyrovnaný optický výkon naprieč celým rozsahom ohniskových vzdialeností. Kým v strede obrazu dokáže ponúknuť relatívne dobrú ostrosť, smerom k okrajom dochádza k dramatickému poklesu detailov. Pre krajinkárov alebo fotografov architektúry, ktorí vyžadujú konzistentnú kresbu v celom zábere, je tento nedostatok často neprekonateľnou prekážkou. Ani priclonenie na hodnoty f/8 či f/11 nedokáže úplne eliminovať blato v rohoch snímky.
Geometrické skreslenie je ďalšou oblasťou, kde tento optický návrh vykazuje zásadné slabiny. Na najširšom ohnisku 24 mm zápasí objektív s výrazným súdkovitým skreslením, ktoré deformuje priame línie na okrajoch záberu. Pri fotografovaní interiérov alebo mestských scenérií sú steny budov neprirodzene prehnuté smerom von. Softvérová korekcia síce dokáže tento neduh do istej miery napraviť, avšak za cenu straty časti zorného uhla a ďalšej degradácie ostrosti v rohoch.
Na opačnom konci zoomu, teda na ohnisku 70 mm, sa situácia mení na výrazné poduškovité skreslenie. Línie sa v tomto prípade prehýbajú smerom do stredu, čo pôsobí rušivo najmä pri portrétoch alebo produktovej fotografii. Z hľadiska historického vývoja optiky je zarážajúce, že renomovaná značka Zeiss podpísala návrh s takto extrémnymi prejavmi deformácie obrazu. Fotograf je tak neustále odkázaný na profily objektívu v postprocese, čo komplikuje prácu s RAW súbormi.
Problémy s automatickým zaostrovaním a svetelnosťou
Rýchlosť a spoľahlivosť zaostrovania predstavujú ďalšiu slabinu, ktorá vystupuje do popredia najmä pri porovnaní s modernou konkurenciou. Vstavaný lineárny motor síce pracuje ticho, no jeho reakčná doba pri sledovaní rýchlo sa pohybujúcich objektov je nedostatočná. Pri slabšom osvetlení začína systém autofokusu viditeľne váhať a často dochádza k takzvanému huntingu, kedy objektív preostruje sem a tam bez úspešného uzamknutia cieľa. Pre reportážnych fotografov, kde rozhodujú stotiny sekundy, je táto neistota neprijateľným rizikom.
Svetelnosť f/4 v kombinácii s pomalším zaostrovaním limituje použitie objektívu v náročných svetelných podmienkach na minimum. Pri večerných akciách alebo v slabo osvetlených interiéroch musíte často zvyšovať citlivosť ISO na hodnoty, ktoré už výrazne šumia. Stabilizácia obrazu OSS síce pomáha udržať dlhšie časy závierky pri statických scénach, no pohybovú neostrosť osôb nedokáže eliminovať. V porovnaní so svetelnejšími sklami s clonou f/2.8 je tento hendikep okamžite viditeľný na kvalite výsledných reportážnych fotografií.
Chromatická aberácia patrí k ďalším optickým chybám, ktoré vám pri analýze záberov na monitore urobia vrásky na čele. V kontrastných prechodoch, ako sú vetvy stromov proti svetlej oblohe, sa pravidelne objavujú fialové a zelené lemy. Tento jav je obzvlášť silný na oboch koncoch ohniskového rozsahu a vyžaduje si precízne odstraňovanie v editoroch. K tomu sa pridáva masívna vinetácia na clone f/4, kedy sú rohy tmavšie o viac ako dva expozičné stupne.
Optické neduhy a absencia legendárneho kontrastu
Marketingové materiály radi vyzdvihovali povestný kontrast a podanie farieb typické pre nemeckú optiku. V praxi je však mikrokontrast tohto zoomu prekvapivo plochý a snímky často pôsobia bez života a bez hĺbky. Chýba im ten povestný priestorový trojrozmerný efekt, ktorý používatelia očakávajú od produktov s logom Zeiss. Farby majú tendenciu inklinovať k chladnejším tónom, čo si opäť vyžaduje dodatočný čas strávený pri vyvažovaní bielej a farebnej korekcii.
Hoci je kovové telo objektívu robustné a pôsobí luxusným dojmom, ergonomické hľadisko má svoje vážne nedostatky. Na tele nenájdete žiadne fyzické prepínače pre automatické alebo manuálne zaostrovanie ani tlačidlo na uzamknutie ostrenia. Všetko musíte zložito nastavovať cez menu fotoaparátu, čo spomaľuje pohotové reakcie priamo v teréne. Absencia aretácie tubusu zoomu navyše vedie k tomu, že pri nosení na krku sa objektív vlastnou váhou samovoľne vysúva.
V čase svojho uvedenia na trh sa tento objektív predával za prémiovú cenu presahujúcu tisíc eur. Z pohľadu pomeru ceny a výkonu išlo o jednu z najhorších investícií v rámci vtedajšieho portfólia značky Sony. Používatelia platili primárne za modrú nálepku Zeiss, pričom reálne optické výsledky zodpovedali skôr lacnejším setovým objektívom. Tento nepomer vyvolal vlnu kritiky na diskusných fórach a prinútil mnohých fotografov hľadať alternatívne riešenia u iných výrobcov.
- Výrazná neostrosť v rohoch najmä na ohnisku 24 mm a 70 mm.
- Silné súdkovitým a poduškovitým skreslením, ktoré vyžaduje softvérové korekcie.
- Pomalé a neisté zaostrovanie pri slabšom svetle s tendenciou k "huntingu".
- Nervózny bokeh s nepeknými cibuľovými krúžkami v rozostrenom pozadí.
Krutá konkurencia a strata trhovej hodnoty
Príchod alternatívnych výrobcov ako Tamron a Sigma definitívne spečatil osud tohto nešťastného optického dizajnu. Tamron 28-75mm f/2.8 priniesol za nižšiu cenu výrazne lepšiu svetelnosť a neporovnateľne ostrejšiu kresbu v celom rozsahu. Sigma neskôr kontrovala svojím modelom 28-70mm f/2.8, ktorý exceloval nielen opticky, ale aj kompaktnými rozmermi a nízkou hmotnosťou. Sony 24-70mm f/4 ZA sa tak stal prakticky nepredajným artiklom, ktorý dnes v bazároch stráca na hodnote raketovým tempom.
Napriek všetkým menovaným nedostatkom sa najdu situácie, kedy môže tento objektív poslúžiť ako štartovací bod pre nenáročných tvorcov. Ak ho kúpite z druhej ruky za zlomok pôvodnej ceny, môže ísť o relatívne lacný spôsob, ako získať univerzálny rozsah. Na cestovateľskú fotografiu za jasného slnečného dňa, kedy cloníte na f/8, poskytne dostatočne dobré zábery pre sociálne siete. Pre akúkoľvek profesionálnu prácu s vysokými nárokmi na detail a rýchlosť je však jeho kúpa krokom späť.
Spoločnosť Sony sa naštastie poučila z chýb spáchaných pri návrhu tohto modelu a neskôr predstavila omnoho vydarenejšie kúsky. Objektív Sony FE 24-105mm f/4 G OSS ukázal, že je možné vyrobiť ostrý zoom s konštantnou svetelnosťou a vynikajúcim výkonom. Ešte výraznejším pokrokom bol nedávny model FE 20-70mm f/4 G, ktorý definitívne poslal starý Zeiss dizajn do dôchodku. Tieto nové modely jasne demonštrujú, kam sa posunul technologický vývoj za posledné desaťročie v oblasti optického inžinierstva.
Praktické zlyhania v reálnych fotografických žánroch
Predstavte si situáciu, kedy fotografujete dynamickú svadobnú reportáž v tmavej obradnej sieni s týmto objektívom. Každý rýchly pohyb ženícha a nevesty sa kvôli pomalému zaostrovaniu mení na rozmazanú machuľu v hľadáčiku. Pokusy o zachytenie detailov na prstienkoch narážajú na slabú minimálnu zaostrovaciu vzdialenosť a mäkkú kresbu pri priblížení. Výsledná galéria potom vyžaduje hodiny retušovania a lokálneho doostrovania, čo len predlžuje čas strávený pri počítači.
Pre milovníkov nočnej oblohy a astrofotografie je tento objektív doslova nočnou morou. Svetelnosť f/4 prepúšťa príliš málo svetla na snímač, čo si vynucuje extrémne dlhé časy a následný vznik hviezdnych dráh. Navyše, vinetácia v rohoch stmavuje oblohu takým spôsobom, že strácate dôležité detaily v mliečnej dráhe. Kóma v rohoch záberu mení bodové hviezdy na nepekné chvostnaté kométy, čo znehodnocuje akýkoľvek pokus o širokouhlý záber vesmíru.
Ďalším obrovským problémom, na ktorý upozorňovali viaceré nezávislé recenzie a testy, bola obrovská kusová variabilita. Zákazník si kupoval drahý objektív s vedomím, že kupuje prémiovú kvalitu, no v skutočnosti išlo o lotériu. Mnohé kusy trpeli takzvanou decentráciou optických členov, kedy bola jedna strana záberu viditeľne neostrejšia než druhá. Tento nedostatok svedčí o slabej kontrole kvality vo výrobných závodoch, čo ešte viac poškodilo reputáciu spolupráce Sony a Zeiss.
Mechanické nedostatky a nevhodnosť pre video
Pri práci s kruhovými filtrami, ako sú polarizačné alebo ND filtre, narážajú fotografi na ďalšie obmedzenia. Závit na filtre s priemerom 67 mm je síce štandardný, avšak kvôli výraznej vinetácii musíte používať výhradne drahé tenké verzie. Ak použijete bežný filter s hrubšou obrubou, rohy obrazu budú na najširšom ohnisku úplne čierne. Mechanický chod zoomovacieho prstenca navyše časom stráca svoju plynulosť a začína vykazovať nepríjemné zadrhávanie v určitých polohách.
Estetická kvalita rozostreného pozadia, známa ako bokeh, je pri tomto objektíve prinajmenšom diskutabilná. Kruhy v rozostrenom pozadí majú kvôli asférickým členom výraznú štruktúru pripomínajúcu rezy cibuľou, čo pôsobí veľmi rušivo. Prechody medzi ostrými a neostrými oblasťami sú tvrdé, nervózne a odvádzajú pozornosť od hlavného fotografovaného objektu. Ak hľadáte krémovo jemné pozadie pre pôsobivé portréty, tento objektív vám vaše očakávania rozhodne nesplní.
Pre videotvorcov prináša tento zoom taktiež viac sklamania než radosti a úžitku pri každodennej práci. Stabilizácia obrazu OSS síce pomáha pri natáčaní z ruky, no vykazuje trhané pohyby pri pomalom panorámovaní. Taktiež takzvaný focus breathing, čiže zmena výrezu záberu pri preostrovaní, je pri tomto modeli mimoriadne výrazný a rušivý. Pri prechode zaostrenia z popredia na pozadie sa zdá, akoby ste s objektívom jemne zoomovali, čo pôsobí amatérsky.
Odkaz a poučenie pre budúcnosť optiky
Sony Vario-Tessar T* FE 24-70mm f/4 ZA OSS zostane v histórii zapísaný ako premárnená príležitosť na vytvorenie legendárneho skla. Ukázal limity vtedajšieho optického dizajnu a dôležitosť konkurenčného boja, ktorý neskôr priniesol oveľa lepšie alternatívy. Pre súčasného fotografa už neexistuje takmer žiadny racionálny dôvod, prečo by mal investovať svoje peniaze do tohto morálne zastaraného modelu. Trh dnes ponúka nespočetné množstvo modernejších, ostrejších a svetelnejších objektívov, ktoré urobia vašej tvorbe oveľa lepšiu službu.
