Ricoh GR IIIx a penzión SIMI je ideálnym východiskovým bodom pre turistiku aj lyžovanie, keďže lanovka na Skalnaté pleso je vzdialená len približne 400 metrov. Fotené v daždi takže farby jesene úplne odišli, tak som to vylepšil o Kodak emuláciu. Ked čakáte než mraky pod Lomnickým štítom a budovou lanovky odídu. Tatranská jeseň máva dve celkom odlišné tváre. Prvou je žiarivá idylka plná horiacich farieb borovíc, zlatistých tráv a krištáľovo čistého vzduchu, ktorý láka na nekonečné potulky po hrebenech.
Druhú tvár však pozná len málokto v celej jej surovosti, kedy nízkotlaková níž prinesie vytrvalý dážď a hmlu pohlcujúcu aj tie najbližšie stromy. Práve v takýchto chvíľach sa ukazuje skutočný charakter krajinárskeho fotografovania. Pod mrakmi máte akurát tak dve farby. tak som sa tam túlal, sem tam fotil a čakal kým mraky spod Lomnického štátu nezmiznú a ukáže sa budova konečnej stanice lanovky na Skalnaté pleso. Zase sa potvrdilo, že vždy sa otoč dozadu, keď niečo vyfotíš a odchádzaš. Zasvietilo slabšie slnko a ukázalo to, načo som tam čakal.
Základom úspechu v premenlivom podhorskom počasí je strategická voľba ubytovania, ktorá fotografovi poskytuje okamžitý prístup do terénu bez zbytočných presunov. Penzión SIMI predstavuje presne takýto ideálny východiskový bod pre akékoľvek horské dobrodružstvo v Tatrách. Poloha tohto zariadenia je pre pešiu turistiku a zimné lyžovanie takmer bezkonkurenčná, keďže nástupná stanica lanovky na Skalnaté pleso leží len približne štyristo metrov od dverí. Táto blízkosť umožňuje bleskovo reagovať na najmenšie zmeny počasia a vybehnúť von hneď, ako sa nad horami objaví náznak lepšieho svetla.
Filozofia kompaktného vreckového fotoaparátu v náročných podmienkach
Vláčiť so sebou ťažkú zrkadlovku s batohom plným gigantických objektívov počas neistého dňa stráca v modernej ére zmysel, ak vlastníte nástroj formátu Ricoh GR IIIx. Tento prístroj s pevným ohniskom štyridsať milimetrov a aps-c snímačom dokáže klamať telom a prináša obrazovú kvalitu porovnateľnú s oveľa väčšími systémami.
V hustom daždi a sychravom jesennom dni som ocenil jeho minimalistické rozmery, pretože sa zmestí do vrecka nepremokavej bundy a neobmedzuje v pohybe. Ergonomia prístroja je navrhnutá pre rýchle pouličné a dokumentárne snímanie, čo sa v prudkom tatranskom vetre ukázalo ako obrovská výhoda.
Jediná ruka stačí na zapnutie, zaostrenie a expozíciu, kým druhá ruka zápasí s dáždnikom alebo stabilizáciou tela na klzkých kameňoch. Ohnisková vzdialenosť štyridsať milimetrov navyše núti fotografa rozmýšľať inak, pretože táto perspektíva verne kopíruje ľudské videnie bez skreslenia širokých skiel.
Pri potulkách okolo dolnej stanice lanovky som nemusel riešiť výmenu optiky v daždi, čo by znamenalo riziko zničenia citlivého snímača vlhkosťou. Pevné ohnisko ma naučilo komponovať nohami a hľadať zaujímavé grafické línie v konštrukciách lanovky a okolitej architektúre.
Útok sivých tónov a záchrana cez filmovú emuláciu
Keď sa dažďové kvapky zmiešajú s nízkou oblačnosťou nad Tatrami, stane sa s krajinou niečo zvláštne a všetky pestré farby jesene doslova vymaže hustá šedá clona. Všetka tá nádhera žltej, červenej a hnedej zrazu stratila sýtosť a scéna pôsobila plocho, bezkontrastne a technicky nezaujímavo.
Surový formát DNG z tohto fotoaparátu v takýchto chvíľach vyžaduje silnú ruku pri digitálnom vyvolávaní, ak má snímka získať stratenú hĺbku a atmosféru. Preto som sa rozhodol využiť zabudované obrazové profily a siahol som po simulácii klasického analógového filmu Kodak, ktorá dokáže zázraky s tónmi a kontrastom.
Táto emulácia vniesla do sterilného digitálneho záznamu jemné zrno a príjemné teplé tóny, ktoré efektívne potlačili chladnú modrastú hmlu. Výsledné zábery tak získali charakter starých pohľadníc z polovice dvadsiateho storočia, čo dokonale korešpondovalo s melancholickou náladou dňa.
Experimentovanie s profilmi priamo v tele prístroja šetrí čas a umožňuje hneď vidieť, či daná scéna funguje v retro štýle, alebo vyžaduje čiernobiely prístup. Monochromatické režimy v tomto fotoaparáte patria k absolútnej špičke na trhu, avšak pre daný deň plný mokrých ihličnanov zafungoval práve farebný posun do filmovej estetiky.
Čakanie pod Lomnickým štítom a dynamika mrakov
Najdôležitejšou ingredienciou pri tvorbe vydarenej horskej fotografie zostáva trpezlivosť, ktorú žiadna moderná technológia nedokáže nahradiť. Hodiny som stál pod ikonickou budovou lanovky a sledoval obrovské masy ťažkých mrakov, ako sa prelievajú cez hrebene pod Lomnickým štítom.
Crop z tej predošlej fotky, kvôli stanici lanovky na Skalnatom plese. Keby tam bolo vidno malú červenú lanovku, tak by to úžas.
Práca s kompozíciou v takýchto momentoch vyžaduje predvídavosť, pretože stačí zlomok sekundy a siluetu technickej pamiatky zahalí nepriepustná biela stena. Keď sa mraky na chvíľu pohli a odhalili masívnu skalu v pozadí, bolo nutné okamžite stlačiť spúšť bez akéhokoľvek zaváhania.
Konštrukcia medzistanice a samotné lano lanovky vytvárajú v kompozícii silné diagonálne línie, ktoré vedú oko diváka hlboko do priestoru obrazu. Kontrast medzi ľudským inžinierskym dielom a surovou silou panenskej prírody podčiarkuje celkovú dramatičnosť tatranského prostredia.
Aj keď premočené oblečenie začínalo chladiť a prsty na rukách takmer strácali citlivosť, tie magické okamihy pretrhnutia oblačnosti stáli za každú minútu čakania. Hory totiž neodmeňujú tých, ktorí prídu najrýchlejšie, ale tých, ktorí vydržia najdlhšie sledovať ich premeny.
Praktické odporúčania pre fotografovanie v tatranskej divočine
Kombinácia ubytovania v Penzióne SIMI a ľahkej fotovýbavy Ricoh GR IIIx sa ukázala ako funkčný recept na úspešný tvorivý pobyt v horách. Blízkosť lanovky na Skalnaté pleso šetria sily na samotné fotografovanie, čo ocení každý, kto nosí techniku a statív v náročnom teréne.
Pri fotení v daždi netreba zabúdať na ochranu techniky, hoci moderné prémiové kompakty disponujú určitým stupňom utesnenia proti vlhkosti a prachu. Obyčajné igelitové vrecko a gumička dokážu zachrániť zariadenie za tisíce eur pred zatečením a následnou oxidáciou kontaktov.
Investícia do vlastného vizuálneho štýlu prostredníctvom farebných profilov posúva digitálnu tvorbu na novú úroveň a dodáva fotografiám osobitý rukopis. Netreba sa báť zlého počasia, pretože práve dážď, hmla a mraky vytvárajú tie najzaujímavejšie a najmenej otrepané zábery našich veľhôr.
Nasledujúci deň, keď sa obloha konečne vyčasila a slnko zalialo zlatejúce tatranské doliny, bol už len zaslúženým bonusom k predchádzajúcemu dramatickému zážitku. Hory majú v každom ročnom období a za každého počasia čo povedať, stačí mať oči otvorené a pripravený fotoaparát vo vrecku.
